Ruská invázia na Ukrajinu

Toto je článok o bojoch prebiehajúcich od februára 2022. O rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014 pozri rusko-ukrajinská vojna.

Ruská invázia na Ukrajinu
Súčasť rusko-ukrajinskej vojny
Aktuálna situácia na Ukrajine      pod kontrolou Ukrajiny      okupované územia
Dátum 24. február 2022 – súčasnosť (374 dní) Miesto Ukrajina Casus belli ruská snaha o zmenu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny údajná genocída Rusov na Ukrajine Stav prebieha Výsledok žiadosť Fínska a Švédska o vstup do NATO Zmeny územia Rusko okupovalo časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti
Protivníci
Rusko Donecká ľudová republika Luhanská ľudová republika Podporovaný: Bielorusko (zázemie, účasť popretá)	Ukrajina Podporovaný: NATO (od 25. februára prísun zbraní) Európska únia (politická a humanitárna pomoc)
Velitelia
V. V. Putin M. V. Mišustin S. K. Šojgu V. V. Gerasimov D. V. Pušilin V. Paškov L. I. Pasečnik S. Kozlov	V. O. Zelenskyj D. A. Šmyhal O. J. Reznikov V. F. Zalužnyj O. Danilov S. Šaptala R. Chomčak D. Kuleba
Sila
Rusko: ~175–190 000 vojakov Donecká ľudová republika: 20 000 vojakov Luhanská ľudová republika: 14 000 vojakov Čečensko: 10 000 vojakov	Ukrajina: 196-209 000 vojakov, 102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek, 900 000 v zálohe
Straty
pozri kapitolu straty	pozri kapitolu straty

Ruská invázia na Ukrajinu je prebiehajúci vojenský konflikt, ktorý začal 24. februára 2022 inváziou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu. Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením konfliktu na východnej Ukrajine trvajúceho od roku 2014. Invázia spôsobila desiatky tisíc obetí na oboch stranách a spustila jednu z najväčších utečeneckých kríz v Európe. Viac ako osem miliónov Ukrajincov bolo nútených utiecť z krajiny a ďalších 5 miliónov bolo vysídlených vnútorne. Svojim rozsahom, tempom bojových operácií sa jedná o najväčší medzištátny ozbrojený konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.

21. februára 2022 uznalo Rusko samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti Donbasu a Luhanska na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku 2014, keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú genocídu označil Putin ako postačujúci dôvod (casus belli) na faktické vyhlásenie vojny.

V ranných hodinách 24. februára 2022 prezident Vladimir Putin ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny“. Nasledovali raketové útoky na letiská a protivzdušnú obranu krajiny. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu zo severu (aj z Bieloruska) a na juhu z Ruskom okupovaného Krymu. V počiatočnej fáze dosiahli najväčšie úspechy v južnej časti frontu, kde obsadili Cherson, Berďansk, Melitopoľ a Mariupoľ. Ukrajinskú obranu však ako celok nezlomili, nezískali vzdušnú nadvládu a nepodarilo sa im ani zajať či zlikvidovať ukrajinskú vládu. Výrazný bol aj politický neúspech, keď inváziu odsúdili prakticky všetky demokratické krajiny a na Rusko boli uvalené bezprecedentné ekonomické a politické sankcie. Na fronte sa Ukrajincom podarilo začiatkom apríla prinútiť severnú skupinu ruských vojsk k ústupu do Bieloruska a späť na ruské územie čím obnovili spojenie s čiastočne obkľúčenými Charkovom, Černihivom a Sumami. V lete pokračovali obranné boje na východe Ukrajiny, v ktorých ruské sily pomaly obsadili celú Luhanskú oblasť a zatláčali Ukrajincov k Sloviansku a Bachmutu. Ruské sily sa však v týchto bojoch výrazne vyčerpali a neboli schopné zastaviť ukrajinskú protiofenzívu, ktorá oslobodila Izjum a Lyman pri ruských hraniciach. Ukrajinci zároveň začali postup s cieľom oslobodiť Cherson, čo sa im podarilo 11. novembra. Obdive bojujúce strany zostávajú naďalej vysoko motivované v pokračovaní vojny.

Predohra

Rusko-ukrajinský konflikt sa postupne rozvíjal od roku 2014. Rusko vtedy jednostranne pristúpilo k bezprecedentným krokom po vnútropolitickom oslabení Ukrajiny počas protestov známych ako Euromajdan. Podstatná časť ukrajinskej spoločnosti sa na prelome rokov 2013 a 2014 postavila proti odklonu krajiny od prozápadnej integrácie, ako aj proti krokom proruského prezidenta Janukovyča, ktorý jednak krízu vyvolal a neskôr sa ju snažil potlačiť silou. 19. až 21. januára 2014 došlo k najväčším ozbrojeným zrážkam medzi políciou a protestujúcimi na Námestí nezávislosti v Kyjeve. O život prišlo 77 ľudí vrátane 13 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Janukovyč napokon v dôsledku protestov prijal 21. januára 2014 rad ústupkov, vrátane návratu k ústave z roku 2004, vymenoval tiež novú dočasnú vládu. Parlament ho následne ďalší deň zbavil moci tým, že hlasoval za jeho odvolanie. Ďalšieho dňa Janukovyč opustil Kyjev a neskôr ušiel do Ruska.

27. februára 2014 neoznačení ruskí ozbrojenci začali obsadzovať strategické body a vládne budovy v Simferopoli a Sevastopole na ukrajinskom Kryme. 2. marca 2014 prešiel na ruskú stranu veliteľ ukrajinského námorníctva Denys Berezovskyj. Neoznačení ozbrojenci vtedy už držali pod kontrolou všetky strategické objekty na Kryme a zablokovali všetky ukrajinské vojenské a námorné posádky, ktoré sa odmietli vzdať. Ruské sily zajali 18 000 ukrajinských vojakov a námorníkov slúžiacich na polostrove. Z nich až 14 500 následne dobrovoľne vstúpilo do služieb ruských ozbrojených síl.

Rusko na čele s Vladimirom Putinom zároveň začalo protesty na Ukrajine označovať za štátny prevrat uskutočnený ukrajinskými radikálnymi nacionalistami, fašistami a pod. Ruské masmédiá začali poukazovať na možné ohrozenie ruskej menšiny na Ukrajine. 1. marca 2014 schválila horná komora Ruskej dumy Putinov návrh na vyslanie ozbrojených síl na Ukrajinu. Rusko zároveň začalo organizovať akcie proruských separatistov v regiónoch Ukrajiny so silnou ruskou alebo po rusky hovoriacou menšinou. Krym bol oficiálne pričlenený k Ruskej federácii 21. marca 2014.

7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v Doneckej oblasti začali obsadzovať štátne budovy a vyhlásili tzv. Doneckú ľudovú republiku. Krátko nato iné ozbrojené proruské oddiely v Luhanskej oblasti 27. apríla vyhlásili Luhanskú ľudovú republiku. Ukrajinské sily boli spočiatku zaskočené. Predseda ukrajinskej dočasnej vlády, zároveň plniaci funkciu prezidenta, Oleksandr Turčynov 15. apríla vyhlásil tzv. protiteroristickú operáciu s cieľom potlačiť separatistov a ruské vojská, ktoré ich podporovali. V priebehu leta 2014 sa na východnej Ukrajine začali otvorené boje. Ukrajinská armáda oslobodila v júni Kramatorsk a Sloviansk a zatlačila separatistov k okrajom Donecka. 17. júla 2014 bolo nad východnou Ukrajinou proruskými separatistami zostrelené civilné lietadlo Boeing 777 spoločnosti Malaysia Airlines (Let Malaysia Airlines 17), v ktorom zahynulo 298 ľudí na palube. (Protilietadlový systém 9K37 Buk, ktorým bolo lietadlo zostrelené, bol prisunutý z Ruska a po zostrele bol stiahnutý späť na ruské územie.) Neskôr na prelome augusta a septembra 2014 došlo k zjavnému nasadeniu ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny. Situáciu sa pokúsili obidve strany vyriešiť dohodami o prímerí (prvá Minská dohoda z 5. septembra 2014 a druhá Minská dohoda platná od 15. februára 2015). Dohody však obidve strany porušovali, napríklad tým, že nestiahli ťažké zbrane z dosahu frontu. Boje rôznej intenzity v oblasti prebiehali aj naďalej. Do roku 2018 si boje na východe Ukrajiny vyžiadali asi 10 000 obetí a takmer 2 milióny vnútorne vysídlených osôb. Do začiatku roku 2022 si boje vyžiadali ďalších asi 3 000 ľudských životov.

Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o sústredení viac než 100 000 ruských vojakov okolo ukrajinských hraníc (vrátane Bieloruska). 17. decembra 2021 Rusko predložilo bezpečnostné požiadavky, aby NATO stiahlo svoje jednotky a zbrane z východnej Európy, a zaviazalo sa, že Ukrajina nebude môcť nikdy vstúpiť do NATO.

Ukrajina informovaná zo strany USA, NATO a vlastným spravodajstvom prikročila k prípravám obrany krajiny. Ukrajinský prezident Zelenskyj zároveň žiadal o opatrnosť, aby Rusko nemalo žiadnu zámienku na rozpútanie vojny, a neúspešne žiadal o rokovanie s ruskou stranou. Putin však už v tom čase označoval ukrajinských predstaviteľov za fašistov a ukrajinského prezidenta za narkomana, spochybňoval ukrajinskú štátnosť a tvrdil, že Ukrajinu ovládajú oligarchovia. Zároveň kládol požiadavky smerom k NATO o zastavení jeho rozširovania, stiahnutí „útočných zbraňových systémov“ z blízkosti ruských hraníc a návrate k stavu z roku 1997. V tom čase Rusko a NATO podpísali tzv. zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti. Ruská strana zároveň zahmlievala svoje aktivity a jej predstavitelia opakovane popierali akékoľvek prípravy na vojnu alebo obviňovali z eskalácie napätia USA a NATO.

21. februára 2022 Putin uznal proruské separatistické republiky na východe Ukrajiny a nariadil vstup ruských vojsk na ich územie.

Sily strán

Satalitné zábery s dôkazmi o narastajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v blízkosti ukrajinských hraníc v decembri 2021.

Pozemné sily

Podľa správ americkej vlády na začiatku roka 2022 ruská strana dislokovala v blízkosti hraníc s Ukrajinou (v Rusku, Bielorusku, na Kryme, ako aj na Donbase) asi 150 000 až 190 000 mužov, v približne 120 práporových taktických skupinách (BTG). Tieto sily predstavovali asi 25 - 30% disponibilných ruských pozemných síl (z celkového počtu 900 000 vojakov a 2 milióny mužov v zálohe).

Ukrajinské ozbrojené sily mali na začiatku roku 2022 k dispozícii asi 196 600 vojakov, z toho 125 600 pozemné sily, 15 000 námorníctvo, letectvo 35 000, výsadkové vojsko 20 000, vojská špeciálneho určenia asi 100) a ďalších 102 000 žandárstvo a polovojenské jednotky. Krajina zároveň deklarovala, že má k dispozícii asi 900 000 rezervistov.

Letectvo a protivzdušná obrana

Ukrajinské letectvo je početne aj technicky slabšie než jeho protivník. Disponovalo iba stíhacími strojmi MiG-29 (43 ks jednomiestnej verzie) a Su-27 (26 ks jednomiestnej verzie) a dovedna cca 40 ks bojových lietadiel Su-24 a Su-25. Jedná sa o 1 generáciu staršie typy v porovnaní s hlavnými nasadenými ruskými typmi stíhacích lietadiel Su-30, Su-35 a MiG-31BM, či stíhacích bombardérov Su-34. Aj ruské letectvo tiež nasadzuje početné Su-24 a Su-25. Celkovo použili Rusi asi 350 moderných lietadiel.

Začiatok útoku

Krátko po štvrtej hodine nadránom moskovského času 24. februára 2022 ruské štátne médiá odvysielali vopred zaznamenaný prejav Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny a vyzval príslušníkov Ozbrojených síl Ukrajiny na kapituláciu.

„	Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou. (...) Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.	“
– Vladimir Putin v prejave odvysielanom ráno 24. februára 2022

Vyhlásenie o ruskej potrebe denacifikovať Ukrajinu bolo ostro kritizované, ako absolútne neopodstatné, absurdné a klamlivé tvrdenie ruskej vojnovej propagandy.

Ešte o 02:45 miestneho času ukrajinské orgány uzavreli vzdušný priestor nad krajinou pre civilnú leteckú dopravu. Ruský útok sa začal za úsvitu, krátko po piatej hodine miestneho času, a to na viacerých miestach krajiny. Ukrajinská agentúra UNIAN hlásila explózie v Kyjeve, v Odese na pobreží Čierneho mora, v Berďansku na pobreží Azovského mora, v Charkove a v Kramatorsku na východe Ukrajiny, ako aj silné ostreľovanie na Donbase. Agence France-Presse ďalej informovala o výbuchoch v Mariupole a ukrajinská mutácia Rádia Slobodná Európa písala aj o útoku na Berďansk. Ukrajinská vláda potvrdila, že ruské ozbrojené sily podnikli vzdušné útoky na vojenské zariadenia a letiská v Kyjeve, Charkove a v Dnipre ležiacom vo vnútrozemí na rieke Dneper. Zároveň informovali o delostreleckom útoku na pohraničné ukrajinské územie a o prebiehajúcom útoku zo severu, od Bieloruska, ako aj z juhu, z Ruskom okupovaného Krymu.

Krátko po siedmej hodine miestneho času pred verejnosť predstúpil prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj a oznámil zavedenie stanného práva.

Prvá fáza bojov (24. február – 7. apríl)

Situačná mapa v deň začiatku invázie.

Pozemnej invázii predchádzali letecké a raketové údery na ukrajinské vojenské základne, centrá velenia, sklady a letiská po celej krajine. Ruské sily vpadli na ukrajinské územie pozdĺž celej spoločnej hranice a z územia „neutrálneho“ Bieloruska. Z Krymu bol útok vedený vo viacerých smeroch. Jednak to bol útok na pobrežie spájajúce Krym s Donbasom. Smerom na Berďansk, Mariupoľ a Melitopoľ. Ďalej tiež na Cherson a Mykolajiv. Z oblasti Melitopoľa postupovali ruské sily na Záporožie. Útoky boli vedené z oblasti Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky. Zaútočili aj v smere z oblasti Belgorodu na Charkiv. Z Bieloruského územia bol útok vedený pozdĺž toku Dnepra cez Černobyľ na Kyjev.

Vzhľadom na očakávania útoku ukrajinské sily krátko pred ruskými údermi presunuli časť leteckých síl a protilietadlových prostriedkov na záložné pozície čím sa vyhli ich zničeniu. Od začiatku bojov bolo zrejmé, že ukrajinské letectvo i protivzdušná obrana je výrazne slabšie ako jeho ruský protivník. Ukrajinskí letci potvrdili, že modernejšie ruské stroje Su-30M a Su-35S po technickej stránke prevyšujú všetky dostupné ukrajinské stíhačky. Ruskej strane sa v prvom týždni úspešne darilo napádať a rušiť ukrajinské systémy protivzdušnej obrany, prenikať hlboko do vnútrozemia Ukrajiny pri leteckých úderoch a bojových letoch stíhacích lietadiel. Po chaotickom prvom týždni sa však ukrajinská protivzdušná obrana začiatkom marca skonsolidovala a začala plne fungovať v spolupráci so stíhacím letectvom.

Boje na severnom fronte

Kolóna ruských obrnených vozidiel (v popredí tank T-80BVM, v pozadí BMP-2) počas presunu pri bojoch v okolí Kyjeva, 7. marec 2022.

Rýchle obkľúčenie ukrajinského hlavného mesta zo západu a zajatie vedenia krajiny boli jedným z hlavných cieľov vojsk útočiacich z Bieloruska pozdĺž západného brehu rieky Dneper. Predvoj útoku na Kyjev zo severu viedli od rána 24. februára ruská 11. a 31. gardová výsadková brigáda, ktorých úlohou bolo zaistiť letisko Hostomeľ. Vrtuľníkovému výsadku sa podarilo zaistiť letisko, avšak ukrajinský protiútok znemožnil pristátie 18 transportných Il-76 s posilami. Ruské sily však onedlho dosiahli letisko pozemnými silami, zničené pristávacie dráhy a prebiehajúce boje v okolí však znemožnili ďalšie využitie letiska Rusmi. V intenzívnych bojoch okolo letiska utrpeli obe strany veľké straty. 3. marca paľbou ostreľovača zahynul zástupca veliteľa ruskej 41. armády genmjr. Andrej Suchoveckij. 4. marca zahynul ukrajinský ostreľovač maj. Valerij Čibineev, vyznamenaný v predošlých bojoch na Donbase titulom Hrdina Ukrajiny.

Typy inváznych znakov na ruskej technike:
Z – jednotky postupujúce z Krymu, DĽR a LĽR
Z (v rámčeku) – jednotky postupujúce na Charkov
O – jednotky postupujúce v smere Kyjev – Sumy – Černihiv (vých. od Dnepra)
V – jednotky postupujúce na Kyjev (záp. od Dnepra)
X – Čečenské jednotky
A – špeciálne jednotky (SOBR, ALFA, SSO).

26. februára sa pokúsili Rusi výsadkom obsadiť letisko Vasyľkiv južne od Kyjeva., avšak neúspešne. Podarilo sa eliminovať aj ruské špeciálne jednotky, ktoré prenikli do Kyjeva s cieľom zajať alebo zlikvidovať vedenie krajiny. Začiatkom marca Rusi zaútočili na predmestia Kyjeva - Irpiň a Buča. Front sa v tejto oblasti následne zastavil. 16. marca ukrajinské vojská prešli do protiútoku. Vzhľadom na problémy so zásobovaním v tejto oblasti a neperspektívnosť pokračovania bojov v tomto priestore napokon ruské velenie nariadilo koncom marca ústup za bieloruské hranice. Ukrajinské sily dosiahli kontrolu nad hranicou s Bieloruskom pri meste Pripiať 3. apríla. Ruské sily sa z územia západne od Dnepra stiahli 7. apríla.

Boje na severovýchodnom fronte

Oblasť na severovýchode Ukrajiny východne od Dnepra sa vyznačuje plochým reliéfom a riedkym osídlením, ponúkajúc málo dobrých obranných pozícií. Ruským vojskám sa podarilo v tomto regióne, hlavne v oblasti Konotopu a Černihivu rýchlo postúpiť. Konotop padol v prvých dňoch do ruských rúk. Černihiv bol obkľúčený. V oblasti Súm, len 35 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, ruský postup uviazol v mestských bojoch a ukrajinským silám sa podarilo mesto udržať. Pohybom po diaľniciach a obchádzkou spomenutých miest dosiahli ruské sily 4. marca Brovary, východné predmestie Kyjeva, čím spôsobili vážne ohrozenie mesta. Po pretrvávajúcich logistických problémoch, spôsobených okrem iného aj nezabezpečením celého územia a útokmi ukrajinských špeciálnych jednotiek na ruské zásobovacie konvoje, opustili ruské sily 6. apríla Černihivskú a 7. apríla aj Sumskú oblasť.

Boje na východnom fronte

Zničená ruská technika a pontónový most pri pokuse o prekročenie Severského Donca pri Bilohorivke, máj 2022.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto, Charkov, sa nachádza len 40 km od hranice s ruskou Belgorodskou oblasťou, kde sa už mesiace zhromažďovali ruské vojská. Napriek tomu sa počas invázie ruská armáda nedostala ďalej, než na okraje severných predmestí Charkova. Charkov, dôležité centrum strojárenskeho priemyslu, sa však ocitlo pod paľbou delostrelectva. Na štvrtý deň invázie bol napríklad zničený Charkovský traktorový závod. Pod paľbou sa však ocitli aj sídliská a verejné budovy ako napríklad Charkovská radnica, pričom zomrelo mnoho civilistov. Neúspešné dobývanie Charkova odklonilo ruské sily smerom na juhovýchod, smerom na Izjum, pričom cieľom bolo prebiť sa až k Donecku a obkľúčiť najlepšie vycvičené ukrajinské vojská rozmiestnené na Donbaskom fronte. Izjum bol po dlhých bojoch dobitý 1. apríla a začiatkom mája sa v meste začali zhromažďovať ruské sily, stiahnuté zo severnej a severovýchodnej Ukrajiny. Napriek tomu sa v okolí Izjumu ruský postup spomalil, a Rusi dobyli iba oblasti na ľavom Severného Doncu. Pri opakovaných pokusoch o prekročenie rieky utrpeli Rusi veľké straty. Naopak, Ukrajincom sa v polovici mája podarilo preraziť obliehanie Charkova a zatlačiť Rusov takmer až k medzinárodnej hranici.

Boje na južnom fronte

Z juhu sa podarilo Rusom dosiahnuť najväčšie územné zisky. Ruská strana bola na južnom fronte najefektívnejšia v úderoch na ukrajinskú protivzdušnú obranu, napr. pri Chersone a Záporoží. Počiatočný pozemný útok bol vedený z okupovaného Krymu v dvoch osiach - smerom na Cherson a Mykolajiv s úmyslom dobitia najvýznamnejšieho Ukrajinského prístavu - Odesy a smerom na Melitopoľ a Mariupoľ, s úmyslom dobiť pobrežie Azovského mora. V prvom smere sa ruská armáda dostala až pred Mykolajiv, pričom sa im podarilo obsadiť Cherson 3. marca takmer bez boja. V opačnom smere dosiahli Rusi veľmi rýchlo Mariupoľ, dôležité prístavné mesto pri Donbaskom fronte, pričom 2. marca ho úplne obkľúčili.

Druhá fáza bojov (8. apríl – 5. september)

Spolu so stiahnutím ruských síl zo severu krajiny prebehla ich reorganizácia. Dňa 8. apríla ruské ministerstvo oznámilo, že všetky jednotky na juhovýchode Ukrajiny sa spoja pod vedením generála Alexandra Dvornikova, ktorý bol poverený vedením kombinovaných vojenských operácií. Boli mu podriadené aj jednotky presunuté zo severného a severovýchodného frontu. 26. mája 2022 Dvornikova nahradil generáplukovník Gennadij Židko. Neskôr v priebehu leta Rusi priznali, že ich sily sú rozdelené medzi armádne skupiny „Stred“ pod velením generálplukovníka Alexandra Lapina a „Juh“ pod velením armádneho generála Sergeja Surovikina.

13. apríla sa Ukrajincom podarilo zasiahnuť vlajkovú loď Ruskej Čiernomorskej flotily, krížnik Moskva protilodnými strelami R-360 Neptun. Vzniknutý požiar sa posádke nepodarilo uhasiť a loď sa 14. apríla potopila.

19. apríla po asi dvojtýždňovej operačnej prestávke ruské sily obnovili ofenzívu na fronte medzi Charkovom a Doneckom, resp. od Izjumu po Mykolajiv. Ruské jednotky však nedostali posily ani náhrady za straty, ktoré utrpeli v predošlých bojoch.

Sjevjerodoneck a Lysyčansk

Zničená zástavba obytných domov v Sjevjerodonecku v apríli 2022.

Ruským silám sa postupne podarilo zatláčať ukrajinskú obranu. Cieľom ich ofenzívy bolo vytlačiť ukrajinské sily z Luhanskej oblasti. 23. mája ruské sily vstúpili do mesta Lyman a do 26. mája mesto dobyli. Útočili tiež západne a severne od Sjevjerodonecka na Kreminna a Lysyčansk. Z juhu útočili na Avdiivku.

Veľmi ťažké boje prebiehali v priebehu leta v oblasti Sjevjerodonecka, posledného miesta v Luhanskej oblasti na sever od Severného Donca pod kontrolou Ukrajinskej armády. Ruské vojská a sily LNR a DNR sa pokúšali mesto dobyť, ale aj obkľúčiť útokom na Popasnú, ktorú sa im 8. mája podarilo dobyť. Ďalší postup smerom na západ a sever bol však zastavený. Keďže sa Rusom nepodarilo prekročiť Donec, úplné obkľúčenie Ukrajinských síl v oblasti nenastalo. V týchto miestach však pretrvávali najostrejšie boje s mohutným využitím delostrelectva.

Najmenšie zisky inváznych síl nastali na pôvodnom fronte medzi DNR a zvyškom Ukrajiny, ktorý je mohutne opevnený a obsadený najlepšie pripravenými jednotkami ukrajinskej armády.

3. júla ruské sily obsadili Lysyčansk. Ruské invázne jednotky následne pokračovali do priľahlej Doneckej oblasti, aby zaútočili na mestá Sloviansk a Bachmut.

V priebehu druhej polovice leta postupne dynamika ruského postupu ustala. Čiastočne k tomu prispeli aj ukrajinské útoky na ruské sklady munície.

Pád Mariupoľa

Ruskému postupu na juhovýchodnom fronte bránili ukrajinské sily obkľúčené v Mariupoli. Mariupoľ bol plne obkľúčený ruskými silami 18. apríla. Mesto bolo počas vyše dvojmesačného obliehania úplne zničené, pričom ukrajinskí predstavitelia mesta uvádzajú až 21-tisíc mŕtvych civilistov.

20. mája sa vzdali poslední obrancovia Mariupoľa, ktorí sa ukrývali v krytoch civilnej obrany pod oceliarňou Azovstaľ. Mariupoľ tak padol do rúk Rusom. Po dobití mesta sa ruské úsilie preorientovalo na Luhanskú a Doneckú oblasť.

Ostatné bojiská

V Južnom operačnom priestore sa situácia výrazne nemenila. Bojové aktivity na južnom fronte sa obmedzili na ostreľovanie a menšie útoky. Ruské sily delostrelectvom napádali nástupné smery ukrajinských jednotiek.

9. augusta 2022 ukrajinské sily napadli letisko Saky na Kryme, pričom zničili najmenej 8 odstavených lietadiel.

V priebehu leta Ukrajinci viackrát avizovali, že začnú protiofenzívu a ich cieľom bude oslobodenie južných regiónov. Ruské sily postupne začali v Chersonskej oblasti budovať trvalé opevnenia a pripravovať sa na obranu.

Tretia fáza bojov (6. september – súčasnosť)

Severozápadný front

6. septembra 2022 ukrajinské sily spustili prekvapivú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, ktorá sa začala postupom pri Balaklii. Do 12. septembra ukrajinská protiofenzíva v tomto priestore spôsobila výrazný ústup ruských síl. Ukrajincom sa podarilo oslobodiť dôležité križovatky Izjum a Kupiansk.

13. septembra ukrajinské sily prekročili rieku Oskiľ pri mestečku Borova. Od 17. septembra postupne vybudovali niekoľko predmostí na ľavom (východnom) brehu Oskiľu. Napokon 1. októbra oslobodili Lyman.

Situácia v Rusku

21. septembra vyhlásil Vladimir Putin čiastočnú mobilizáciu, ktorá sa má týkať asi 300-tisíc záložníkov. Jedná sa o prvú mobilizáciu v Rusku od druhej svetovej vojny. Nezávislé ruské zdroje, napr. Novaja Gazeta predpokladajú, že povolaných bude až milión ľudí. 28. októbra 2022 Ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil ukončenie mobilizácie. Požadovaný počet 300 000 mobilizovaných – bol splnený. Podľa ministra je 218 000 povolaných ešte vo výcviku, 82 000 už bolo vyslaných na Ukrajinu.

Dňa 11. januára 2023 ruský minister obrany Sergej Šojgu vymenoval gen. Valerija Gerasimova namiesto Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa ruských síl v bojoch proti Ukrajine. Gen. Surovikin bol menovaný do funkcie Gerasimovovho zástupcu.

Južný front

Koncom septembra 2022 zorganizovali ruskí predstavitelia na Ukrajine referendá o anexii okupovaných území Ukrajiny vrátane Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ako aj v ďalších okupovaných oblastiach - Chersonskej a Záporožskej oblasti. Oficiálne výsledky ukrajinská vláda a jej spojenci odsúdili ako sfalšované. Ruské okupačné úrady tvrdia, že prevažná väčšina ich obyvateľov sa vyjadrila v prospech pripojenia k Rusku.

Dňa 30. septembra 2022 oznámil Vladimir Putin v príhovore k obom komorám ruského parlamentu anexiu ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ukrajina, Spojené štáty americké, Európska únia a OSN anexiu odsúdili.

8. októbra ráno došlo k výbuchu a poškodeniu Krymského mosta, ktorý spája Krym z východu s Tamanským polostrovom.

Toho istého dňa (8. októbra) Ruské ministerstvo obrany oznámilo menovanie nového veliteľa „Zjednotenej skupiny vojsk v oblasti špeciálnych vojenských operácií“ armádneho generála Sergeja Surovikina, ktorý dovtedy velil Južnej skupine vojsk.

22. októbra 2022 proruské úrady v Chersonskej oblasti vyzvali obyvateľov mesta Cherson, aby sa okamžite evakuovali z dôvodu postupujúcej ukrajinskej protiofenzívy.

29. októbra 2022 Ukrajina uskutočnila kombinovaný útok lietajúcimi a plávajúcimi dronmi na Čiernomorskú flotilu v prístave Sevastopoľ na Kryme. Nad prístavom bolo vidno dym, okrem iných plavidiel údajne bola zasiahnutá aj vlajková loď flotily Admiral Makarov. Jednalo sa o najväčší útok dronov na Sevastopoľ od začiatku vojny, uviedol proruský gubernátor. Rusko po útoku na Čiernomorskú flotilu pozastavilo dohodu o obchode s obilím. Dôležitejšie je však stanovisko Turecka, ktoré hodlá v ochrane obchodných lodí naďalej pokračovať. Rusi neskôr svoje odstúpenie od zmluvy odvolali.

11. novembra ukrajinské sily vstúpili do Chersonu, odkiaľ v predošlých dňoch ustupovali ruské jednotky. Pri ich ústupe bol zničený Antonivskyj most, ktorý je dôležitou kominikáciou cez Dneper.

Východný front

Ukrajinský vojak v podmáčaných zákopoch pri Bachmute koncom novembra 2022.

Po porážke v Chersonskej a Charkovskej oblasti sa od konca leta ruské jednotky a žoldnieri Vagnerovej skupiny zamerali na mesto Bachmut, ktoré predstavuje dôležitú križovatku na ceste ku Kramatorsku a Sloviansku, čo by Rusom otvorilo cestu k útoku na posledné mestá v Doneckej oblasti držané Ukrajincami. Ruským silám sa podarilo zatlačiť ukrajinské sily severne od Bachmutu útokom na Soledar, nad ktorým po ťažkých bitkách a skoro úplnom zničení prevzali 13. januára kontrolu. Počas februára ruské jednotky zvýšili tlak na mesto a v jeho okolí dosiahli väčší postup, čím ohrozili zásobovacie trasy ukrajinských obrancov. K prvému marcu sa v meste nachádzalo posledných 4 500 civilných obyvateľov. Ukrajinské jednotky sa môžu v prípade potreby z mesta kedykoľvek strategicky stiahnuť.

Počas februára sa v Doneckej oblasti v okolí mesta Vuhledar odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny. Ruská strana v nej podľa ukrajinskej armády prišla o najmenej 130 tankov a obrnených vozidiel, výška ukrajinských strát nie je známa.

Útoky na energetickú infraštruktúru

10. októbra 2022 ruské sily uskutočnili mohutné vzdušné útoky, za použitia striel s plochou dráhou letu a dronov, na ukrajinskú energetickú sústavu. Už 12. októbra 2022 bolo oznámené, že údery zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Ruská strana pri útokoch okrem vlastných rakiet vo väčšej miere začala používať aj drony Šáhid-131 a Šáhid-136 iránskej výroby.

Ruské útoky na energetickú infraštruktúru do konca roka odstavili 30 - 40 % ukrajinských elektrární a spôsobili opakované výpadky dodávok elektriny po celej krajine. Ruské bombardovanie prevažne civilných cieľov napokon malo za následok prísľub dodávok západných protilietadlových systémov Patriot.

Straty

Straty bojujúcich strán v prebiehajúcom ozbrojenom konflikte nemožno presne zistiť, nakoľko ani jedna zo strán detailne neinformuje o ich výške. Počty padlých však možno odvodiť z rôznych zdrojov, vrátane satelitných snímok a videozáznamov vojenských akcií. O ruských aj ukrajinských zdrojoch sa všeobecne predpokladá, že zámerne zvyšujú počty hlásených obetí nepriateľských síl a zároveň bagatelizujú svoje vlastné straty v záujme zachovania morálneho stavu vojsk a tyla. Ruské spravodajské kanály prevažne prestali hlásiť počet ruských obetí.

Rusko a Ukrajina, teda obe strany konfliktu priznali, že utrpeli „značné“ straty.

Potvrdené straty civilného obyvateľstva k 23. januáru 2023 podľa OSN presahujú 7 068 zabitých osôb (z toho 2800 mužov, 1895 žien, 180 dievčat a 223 chlapcov, 35 detí a 1935 dospelých, ktorých pohlavie nebolo uvádzané). Ďalších 11 415 osôb bolo ranených (2 504 mužov, 1 779 žien, 241 dievčat, 330 chlapcov a 267 detí a 6 294 dospelých, ktorých pohlavie nebolo uvádzané)

Potvrdené straty

Kategória	Potvrdené straty	Obdobie	Zdroj
Civilné obyvateľstvo	7 068 zabitých, 11 415 ranených (499 zabitých a 1 681 ranených v oblastiach DĽR a LĽR)	24. február – 25. september 2022	OSN
Ukrajinské sily (Ozbrojené sily, Národná garda, pohraničná stráž)	10 000 zabitých, 30 000 ranených	24. február – 3. jún 2022	ukrajinská vláda
Ukrajinské sily (Ozbrojené sily)	≈13 000 zabitých	24. február – 2. december 2022	ukrajinská vláda
Ruské sily (Ozbrojené sily, Rosgvardia, FSB)	12 538 zabitých (potvrdených podľa mena)	24. február – 27. január 2023	BBC News Russian & Mediazona
Ruské sily (Ozbrojené sily)	5 937 zabitých	24. február – 21. september 2022	ruská vláda
Donecká ľudová republika	3 138 zabitých, 13 270 ranených	26. február – 22. september 2022	Donecká ľudová republika
Luhanská ľudová republika	500–600 zabitých	24. február – 5. apríl 2022	ruská vláda

Odhadované straty

Kategória	Odhadované a potvrdené straty	Obdobie	Zdroj
Civilisti	7 000 – 28 737+ zabitých	24. február – 22. september 2022	ukrajinská vláda
	1 047 zabitých, 3 348 ranených	24. február – 22. september 2022	DĽR a LĽR
Ukrajinské sily (ozbrojené sily, národná garda, pohraničná stráž)	61 207 zabitých a 49 368 ranených	24. február – 21. september 2022	ruská vláda
Ruské a ostatné sily (ozbrojené sily, Rosgvardia, FSB, Wagnerova skupina, proruskí separatisti)
	15 000 zabitých, 45 000 ranených	24. február – 20. júl 2022	americké, britské a estónske odhady
	70 000 – 80 000 padlých (zabitých a ranených) (z toho 20 000 zabitých)	24. február – 8. august 2022	americký odhad
	62 060 zabitých, 98 000 – 117 000 ranených	24. február – 8. október 2022	ukrajinská vláda

Medzinárodné reakcie

Prehľad krajín dodávajúcich humanitárnu pomoc Ukrajine

Krajiny dodávajúce zbrane pre Ukrajinu

• Africká únia – Predseda komisie Moussa Faki a predseda únie Macky Sall vyzvali Rusko a všetkých ďalších zainteresovaných aktérov, aby bezpodmienečne rešpektovali medzinárodné právo, územnú celistvosť a národnú suverenitu Ukrajiny. Rovnako obe strany konfliktu vyzvali k okamžitému uzavretiu prímeria a začatiu politického rokovania.
• Európska únia – V rámci sankcií postupujú štáty Európskej únie jednotne. Približne 300 poslancov Štátnej dumy dostalo zákaz vstupu na územie EÚ a bol im zmrazený majetok. Toto opatrenie bolo vztiahnuté aj na ďalších predstaviteľov Ruska. Rovnako bol obmedzený obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Na mimoriadnom rokovaní Európskej rady boli prijaté sankcie proti Rusku, nebolo však prijaté niektorými požadované vyradenie Ruska z bankového systému SWIFT, pretože sa na tom všetci zastupitelia členských štátov nezhodli. Štáty, ktoré sa pôvodne postavili proti vylúčeniu Ruska zo SWIFT, však postupne svoje názory prehodnocujú. 25. februára rozhodla Európska únia podľa šéfa diplomacie Josepa Borrella o zmrazení majetku Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Rusku bude tiež pozastavené členstvo v Rade Európy. Oznámil to taliansky minister zahraničia Luigi Di Maio, ktorého krajina v tomto funkčnom období Rade Európy predsedá.
  • Slovensko – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, predseda vlády Eduard Heger a podpredsedníčka vlády Veronika Remišová odsúdili útok. Slovensko potvrdilo, že bude prijímať ukrajinských utečencov a vytvorilo na hraniciach osem miest na poskytnutie najnutnejšej pomoci. V súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou však začalo zamietať prechod hraníc mužom vo veku od 18 do 60 rokov.
  • Česko – Politici na čele s Petrom Fialou a Milošom Zemanom útok odsúdili a zasadili sa o sprísnenie sankcií proti Rusku. V reakcii na ruský útok zasadla Bezpečnostná rada štátu. Vláda odvolala súhlas s činnosťou ruských konzulátov v Brne a Karlových Varoch a prerušila činnosť českých konzulátov v Petrohrade a Jekaterinburgu. Česko tiež pozastavilo príjem vízových žiadostí ruských občanov s výnimkou humanitárnych prípadov. Poslanecká snemovňa jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom odsúdila ruskú inváziu a podporila zvrchovanosť Ukrajiny. Predseda Ústavného súdu Pavel Rychetský navrhol, aby bol na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydaný európsky zatykač. Uviedol, že Putin by mal byť súdený na Medzinárodný trestný súd za „bezprecedentné rozpútanie vojny na európskom kontinente prvýkrát od druhej svetovej vojny“. Filip Neusser vyzval na vylúčenie ruských športovcov z medzinárodných súťaží a šampionátov. Zároveň navrhol, aby Rusku bolo odobraté usporiadateľstvo všetkých medzinárodných športových podujatí.
  • Maďarsko – Premiér Viktor Orbán odsúdil ruský vojenský útok a podporil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach rozmiestnil maďarské ozbrojené sily, aby pohraničníkom pomáhali s ochranou hraníc, ale prípadne tiež pomohli ukrajinským utečencom. Maďarský minister obrany Tibor Benko uviedol, že jeho krajina neplánuje Ukrajinu zásobovať zbraňami, nieto tam vyslať vojenský personál.
  • Poľsko – Premiér Mateusz Morawiecki odsúdil ruskú inváziu a požadoval najtvrdšie možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Krajina začala pripravovať prijímacie centrá pre ukrajinských utečencov a 25. februára vyhlásila bojovú pohotovosť. Poľské ministerstvo zahraničia uviedlo, že počas 24. februára prijalo 29 tisíc Ukrajincov a že je všetkým pripravené poskytnúť pomoc.
  • Nemecko – Kancelár Olaf Scholz personifikoval zodpovednosť za napadnutie Ukrajiny do osoby Vladimíra Putina, nie na celý ruský národ a inváziu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Uviedol, že návrat európskej politickej architektúry pred rok 1989 alebo dokonca do 19. storočia je nemysliteľný. Nemecko sa najprv postavilo proti vylúčeniu Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, postupne sa však začalo prikláňať k opačnému názoru. 26. februára bolo Nemecko posledným členským štátom EÚ, ktorý sa nevyjadril k tomuto záveru kladne. Obáva sa ekonomických strát. V sobotu 26. februára Nemecko oznámilo, že dodá na Ukrajinu 1000 protitankových zbraní a 500 protilietadlových striel Stinger.

Dron Bayraktar TB2, dar občanov Litvy Ukrajine

• • Litva – Litovský prezident Gitanas Nausėda podpísal dekrét o zavedení výnimočného stavu v krajine.

Tisíce bežných Litovčanov v malých sumách za tri a pol dňa v internetovej zbierke vyzbierali 5 miliónov eur potrebných na kúpu osvedčeného bojového dronu Bayraktar TB2 pre ukrajinskú armádu. Turecký výrobca dronu neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.

• • Fínsko – Fínska premiérka Sanna Marinová 28. februára uviedla, že jej krajina Ukrajine dodá zbrane. Minister obrany Antti Kaikkonen upresnil, že ide o 2 500 útočných pušiek, 150 000 nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70 000 balíčkov s proviantom.
• Švajčiarsko Rovnako ako krajiny NATO aj Švajčiarsko prejavilo solidaritu voči Ukrajine. Súčasný minister hospodárstva a bývalý prezident krajiny Guy Parmelin uviedol, že Rusi, na ktorých boli uvalené sankcie, nesmú do Švajčiarska. Hoci sa k únijným sankciám Švajčiarsko nepripojilo, minister hospodárstva chce zabrániť využívaniu alebo prípadnému obchádzaniu švajčiarskych finančných inštitúcií sankcionovanými Rusmi. Švajčiarsko je totiž podľa švajčiarskeho veľvyslanectva v Moskve najobľúbenejším miestom, kam bohatí Rusi posielajú svoje peniaze. Podľa stanice RTS to v roku 2020 bolo 2,5 miliardy dolárov.
• Čína – Ministerstvo zahraničia uviedlo, že označenie krokov Ruska za inváziu nie je pravdivé, Rusko ako nezávislá krajina môže podľa neho robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami.
• Irán – Minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján vyhlásil za príčinu invázie provokácie NATO. Vojna však podľa neho nie je riešením a vyzval na politické a demokratické vyriešenie situácie.
• Izrael – Vláda po skorších zdržanlivých vyjadreniach vyzývajúcich k diplomatickému riešeniu následne odsúdila ruskú inváziu. Vyjadrila obavu o osud zhruba 200 tisíc obyvateľov židovskej národnosti na území Ukrajiny.
• Mikronézia – V spolupatričnosti s Ukrajinou prerušila diplomatické styky s Ruskom. „Diplomatické vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sú prerušené. Ukrajina bola násilne a neospravedlniteľne napadnutá Ruskou federáciou,“ vyhlásil prezident David Panuelo.
• Medzinárodný trestný súd v Haagu – Vrchný žalobca Karim Khan oznámil úmysel začať vyšetrovanie informácií o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na Ukrajine tak rýchlo, ako to len bude možné.
• Moldavsko – Moldavská prezidentka Maia Sanduová oznámila, že krajina na základe útoku uzatvára svoj vzdušný priestor.
• NATO – Generálny tajomník Jens Stoltenberg považuje napadnutie Ukrajiny za vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a flagrantné porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči nezávislej krajine. 25. februára lídri krajín NATO na mimoriadnom videosummite jednohlasne odsúdili ruskú agresiu, ktorú označili za „hrozivú strategickú chybu“, a odhlasovali posilnenie východného krídla aliancie. V prípade potreby budú vo východnej Európe rozmiestnené ďalšie jednotky. Podľa Petra Fialu sú členské štáty rozhodným spôsobom pripravené brániť územie NATO, pokiaľ by bolo jeho bezpečie ohrozené. Jens Stoltenberg však oznámil, že jednotky NATO nemienia zasiahnuť priamo na Ukrajine.
• OSN – Generálny tajomník António Guterres apeloval na Putina, aby ukončil ruský útok a stiahol jednotky z územia Ukrajiny. Inváziu označil za najsmutnejší okamih vo svojej funkcii. Rusko však podľa očakávania 26. februára na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo rezolúciu odsudzujúcu útok.
• Spojené kráľovstvo – Uvalilo sankcie na troch blízkych spolupracovníkov Vladimíra Putina a zmrazilo aktíva ruským bankám v Británii. Dňa 9. 4. 2022 navštívil nečakane Kyjev aj britský premiér Boris Johnson, ktorý sa v popoludňajších hodinách stretol s prezidentom Zelenským. Johnson prisľúbil dodať ukrajinskej armáde 120 obrnených vozidiel a tiež protilodné raketové systémy. Zároveň povedal, že Ukrajina dostane takú "podporu, aby už nikdy nebola napadnutá".
• Spojené štáty americké – Prezident Joe Biden podpísal exekutívny príkaz zakazujúci obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Vo večerných hodinách stredoeurópskeho času oznámil prijatie opatrení, ktoré zabránia Rusku byť súčasťou svetovej ekonomiky, zároveň však vylúčil možné zapojenie americkej armády v bojoch na území Ukrajiny.
• Turecko – Prezident Recep Tayyip Erdoğan najprv odsúdil ruský útok na Ukrajinu. O deň neskôr však odmietol ukrajinskú žiadosť o uzavretie Bosporu a Dardanely pre ruské vojenské lode a postavil sa proti uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko. Tureckí právnici skúmajú, či konflikt napĺňa podstatu vojny. 26. februára však prezident Ukrajiny Zelenskyj na Twitteri poďakoval Erdoganovi za uzavretie prielivov pre ruské vojnové lode, zatiaľ však nebolo oficiálne potvrdené, že Turecko k tomuto kroku pristúpilo.
• Azerbajdžan – Zastáva postoj, že je potrebné rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť štátov, všetky spory je potrebné riešiť politickými, diplomatickými prostriedkami a dialógom. Azerbajdžan 26. februára dopravil letecky na Ukrajinu humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 5 miliónov eur. Azerbajdžanská ropná spoločnosť SOCAR nariadila svojim čerpacím staniciam na Ukrajine, aby zadarmo dopĺňala palivá sanitiek, hasičských vozidiel a ďalších humanitárnych vozidiel.

Reakcie finančných trhov

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na úplnú medzinárodnú izoláciu Ruska – diplomatickú aj obchodnú. Rusko čelí prepadu hodnotenia svojej úverovej spoľahlivosti. Agentúra S&P Global Ratings znížila hlavný rating Ruskej federácie z BBB- na BB+, teda do neinvestičného pásma, Moody's oznámila, že zvažuje podobný krok. S&P varovala, že by mohla ruský rating ďalej znížiť. Ruské akcie oslabili už 24. februára o 50% a investori sa ich hromadne zbavujú. Hodnota akcií na burze v Moskve tak spadla o viac ako 250 miliárd dolárov. Moskovská burza v reakcii prerušila obchodovanie na všetkých trhoch. Podľa agentúry RIA Novosti potom začali banky stanovovať kurz rubľa na výrazne slabších úrovniach, niekedy aj viac ako 100 rubľov za dolár a až 116 rubľov za euro.

Rusko exportuje denne okolo päť miliónov barelov ropy, čo je približne päť percent globálneho dopytu. Z tohto množstva zhruba polovicu importuje Európska únia. Cena ropy v reakcii na útok proti Ukrajine prekonala úroveň 100 dolárov za barel prvýkrát od roku 2014. Ak sa nepodarí vojnu včas zastaviť, bude mať vplyv na zvýšenie ceny potravín. Ukrajina sa podieľa zhruba 7% na svetovom obchode s pšenicou a postihnuté by boli najmä štáty v Severnej Afrike a na Blízkom východe. Poľnohospodárstvo na Ukrajine tvorí zhruba 10% jej HDP.

Sankcie

26. februára 2022 boli hnutím Anonymous pomocou DDoS útoku odstavené webové stránky ministerstva obrany Ruskej federácie.

Politické

• 25. februára 2022 bolo Rusku pozastavené členstvo v Rade Európy.
• 7. apríla 2022 bolo Rusku na základe hlasovania členov Valného zhromaždenia OSN pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Za tento krok hlasovalo 93 krajín, 24 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania.

Diplomatické

• 24. februára 2022 česká vláda oznámila odvolanie súhlasu s prevádzkou generálnych konzulátov v Brne a v Karlových Varoch. Česko zavrie svoje konzuláty v Petrohrade a v Jekaterinburgu. Česko na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca z Moskvy a z Minsku. Prestalo tiež ruským občanom vydávať víza (okrem humanitárnych prípadov).

• Poľsko v stredu 23. marca 2022 vyhostilo 45 ruských diplomatov, ktorí boli označení za špiónov. Oznámil to poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski. Zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie krajiny päť dní. Ruské veľvyslanectvo vo Varšave bude v zoštíhlenej forme fungovať aj naďalej, nakoľko veľvyslanec Sergej Andrejev za nežiaducu osobu označený nebol. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia.

Kultúrne

25. februára 2022 Európska vysielacia únia oznámila, že sa Rusko nebude môcť zúčastniť súťaže Eurovízia, ktorá sa má konať 10. až 14. mája v Turíne.

Športové

• Inváziu odsúdili Medzinárodný olympijský výbor a Medzinárodný paralympijský výbor. MOV požiadal medzinárodné športové federácie, aby zrušili konanie športových udalostí na území Ruska a Bieloruska, neumiestňovali vlajky a nehrali hymny týchto štátov. Ruskí a bieloruskí športovci neštartujú na Zimných paralympijských hrách 2022 v Pekingu. Medzinárodný paralympijský výbor najprv s ich účasťou súhlasil, ale zúčastnili by sa ako neutrálni športovci. Proti účasti sa však postavilo viacero organziácií a štátov, vyhrážalo sa bojkotom hier a MPV svoje rozhodnutie prehodnotil. Rusko sa proti rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo 83 športovcov, odvolalo na arbitrážny súd CAS.
• Všetky podujatia aktuálnej sezóny, ktoré sa mali konať v Rusku zrušila Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS).
• 25. februára 2022 bolo oznámené, že vedenie seriálu F1 kvôli ruskej invázii zrušilo Veľkú cenu Ruska, ktorá sa mala konať 25. septembra 2022 v Soči.
• 26. februára 2022 Medzinárodná šachová federácia oznámila, že plánovaná šachová olympiáda sa v lete v Moskve neuskutoční.
• Z účasti na Košickom maratóne mieru boli vylúčení elitní bežci z Ruska a Bieloruska. Obmedzenie sa nevzťahovalo na hobby bežcov.

Zatváranie vzdušného priestoru

• Spojené kráľovstvo zakázalo lety Aeroflotu nad svojim územím. Následne Rusko zakázalo prelety britských letov nad územím Ruska.

• Česko zatvorilo svoj vzdušný priestor všetkým ruským dopravcom od polnoci z 25. na 26. februára. V sobotu 26. februára sa k Poľsku a Česku zákazom používania vzdušného priestoru pre ruské letecké spoločnosti pripojilo aj Estónsko. V nedeľu 27. februára šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila uzavretie vzdušného priestoru EÚ pre ruské lietadlá.

Dopady

Utečenci

Help desk pre utečencov z Ukrajiny na železničnej stanici v Krakove, Poľsku

Rok od začiatku invázie Organizácia Spojených národov uvádza, že počet utečencov z Ukrajiny prekonal 8,1 milióna ľudí. Najväčší podiel z tohto množstva, viac ako 1,5 milióna, smerovalo do Poľska. Podľa OSN tak ide o najväčšiu a dosiaľ najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Podľa ich údajov bola hodnota 5 miliónov utečencov opúšťajúcich územie Ukrajiny dosiahnutá k 19. aprílu 2022, pričom až 90% utečencov tvorili ženy a deti. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 5,9 milióna vnútorne vysídlených osôb.

V súvislosti s prísunom utečencov schválila česká vláda od 4. marca 2022 núdzový stav.

Koncom marca sa začali domov z viacerých dôvodov vracať mnohí utečenci, najmä ženy s deťmi. Podľa odborníkov na migráciu niektorí budú radšej v podzemnom kryte so svojimi rodinami, ako čeliť neistote v cudzej krajine. Iným dôvodom môže byť nedostatok pracovných príležitostí v hostiteľských krajinách, mnohí v zahraničí nemajú príbuzných, minuli sa im peniaze, čo spolu s bojovými úspechmi ukrajinskej armády mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma. V Maďarsku je problémom aj jazyková bariéra. Motiváciou na návrat však môže byť aj snaha pomôcť s útekom svojim starším príbuzným, ktorí dosiaľ zostali na Ukrajine.

Na Slovensku

Prvé týždne invázie bola situácia na hraničných priechodoch s Ukrajinou štátom nezvládnutá. Ešte v polovici februára 2022 ubezpečoval minister obrany Jaroslav Naď, že Slovensko sa na utečencov pripravuje už od októbra. Plány Migračného úradu ministerstva vnútra počítali s tým, že ruský útok na Ukrajinu by k slovenskej hranici pohol 500 osôb denne, aj keď v prvých dňoch invázie to bolo až 15-tisíc osôb. V prvých dňoch konfliktu, od 16:00 23. februára do poludnia 25. februára 2022, prekročilo slovenské hranice 7 490 občanov Ukrajiny, pričom pred inváziou hranicu prešlo priemerne 1 400 ľudí za deň.

V marci sa na hraniciach s Ukrajinou nachádzalo 750 príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, 550 príslušníkov Ozbrojených síl SR, 60 hasičov a záchranárov, 80 policajtov z Česka a 14 z európskej agentúry Frontex. Vláda Eduarda Hegera do troch týždňov od ruskej invázie vytvorila utečencom nový status dočasného útočiska, ktorý im umožnil si ihneď hľadať prácu.

V reakcii na veľký nápor utečencov boli na viacerých miestach Slovenska v marci zriadené stanové mestečká a veľkokapacitné centrá. Príslušníci Pozemných síl OS SR v spolupráci s vojakmi českej armády postavili stanové mestečka pre utečencov vo vojenskom objekte pri Liptovskom Mikuláši. V Michalovciach zas vzniklo veľkokapacitné krízové centrum pre utečencov, aby odľahčilo hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom. Až otvorením krízového centra boli nahradení dobrovoľníci na hraniciach štátom. Takéto centrum spolu so stanovým mestečkom vzniklo aj v Humennom a ďalších slovenských mestách.

Po prvých 25 dňoch vojny presiahol počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko 250 000 ľudí. Väčšina z nich však pokračuje ďalej na západ, o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra Milana Krajniaka žiada približne desatina utečencov.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude utečenecká kríza stáť Slovensko viac než 300 miliónov eur.

Od začiatku konfliktu do februára 2023 prešlo z Ukrajiny na Slovensko celkovo 1,2 milióna ľudí a o štatút dočasného útočiska požiadalo 110-tisíc z nich.

Exodus z Ruska

Rusko zažilo jednu z najväčších emigračných vĺn od októbrovej boľševickej revolúcie z roku 1917. Podľa oficiálnych štatistík zverejnených ruskou Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) za prvý štvrťrok roku 2022 opustili svoju vlasť takmer štyri milióny Rusov, pričom zvýšenie vysťahovalectva zaznamenali najmä po 24. februári. Okrem nesúhlasu s vojnou a krutým trestom za spochybňovanie politiky Kremľa boli motiváciou na opustenie krajiny tiež obavy z uzavretia hraníc, vyhlásenia stanného práva či všeobecnej mobilizácie. Podľa údajov FSB odišlo najviac ruských občanov do Kazachstanu (200 000), Arménska (135 000), Estónska (125 000), Uzbekistanu (53 000), Tadžikistanu (40 000), Gruzínska (39 000) ako aj do ďalších krajín, kam mohli cestovať bez víz. Z Ruska odišli najmä intelektuáli ako politickí aktivisti, novinári alebo pracovníci v oblasti informačných technológií.

NATO

Fínsko a Švédsko podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v NATO. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“.

Spojené štáty prehodnotili svoju dlhodobú stratégiu postupného preorientovania sa na oblasť Pacifiku a s tým súvisiaceho znižovania vlastných síl v Európe. Namiesto toho v reakcii na inváziu vyslali do Británie dve letky stíhačiek, zvýšili počet torpédoborcov na základni v Španielsku a sformovali nové vojenské veliteľstvo v Poľsku.

Samotná aliancia sa pod vplyvom invázie rozhodla pretransformovať svoje sily takým spôsobom, že rozhodla o zvýšení síl rýchlej reakcie (NRF) z pôvodných 40.000 na viac než 300-tisíc vojakov. V niektorých členských štátoch to vyžadovalo nábor nových síl.

Médiá

Médiá a cenzúra v Rusku

V ruských médiách sa nemôžu používať slová „vojna“, „genocída“ a „invázia“. Za fake news sa v Rusku považujú „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“ a hrozí za ne trest až 15 ročného väzenia. Poslanci tento nový zákon prijali jednomyseľne 4. marca 2022. Svoje vysielanie skončila jedna z posledných nezávislých televíznych staníc v Rusku, Dožď. Vysielanie ukončila záznamom baletu Labutie jazero, ktorý „sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena“.

Na Slovensku

2. marca 2022 Národný bezpečnostný úrad rozhodol o zablokovaní portálu Hlavné správy. Rozhodnutie na základe nového zákona úrad nezverejnil. Podľa nového zákona by mal NBÚ kontrolovať do 30. júna na základe informácií od SIS, polície a vojenského spravodajstva.

V Európe

2. marca 2022 bola v Európskej únii zablokovaná ruská televízia RT, dôvodom bolo vysielanie systematických dezinformácií o ruskej invázii na Ukrajinu. Internetové združenie CZ.NIC zablokovalo 8 dezinformačných webov. Stalo sa tak na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami štátu a odporúčania vlády. Šlo o portály a stránky: Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.

Protesty

Protest v Berlíne 24. februára 2022, na pozadí Brandenburská brána vo farbách ukrajinskej vlajky

V Rusku

Podľa OVD-Info bolo 24. februára v 51 ruských mestách zadržaných políciou viac ako 1 700 Rusov, ktorí protestovali proti invázii. Ruský nositeľ Nobelovej ceny mieru Dmitrij Muratov oznámil, že noviny Novaja gazeta vydajú svoje budúce číslo v ukrajinčine aj ruštine. Muratov, novinár Michail Zygar, režisér Vladimir Mirzojev a ďalší podpísali dokument, v ktorom vyhlásili, že Ukrajina nie je pre Rusko hrozbou, a vyzvali ruských občanov, aby odsúdili vojnu. Elena Černěnková, novinárka denníka Kommersant, rozšírila kritický otvorený list, ktorý podpísalo 170 novinárov a akademikov.

Napriek zatýkaniu pokračovali sporadické protesty proti vojne aj naďalej. V sobotu 2. apríla sa konali protesty v štrnástich ruských mestách. Aktivisti uviedli, že protestujú proti kolapsu ekonomiky, proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi a za oslobodenie kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Ľudia však mali strach protestovať aktívnejšie, zostávali postávať len roztrúsene a pozorovali situáciu. Napriek tejto forme protestu bolo zadržaných najmenej 176 ľudí. Demonštranti v Rusku riskujú pokuty a možné tresty odňatia slobody už len tým, že vyjdú do ulíc na pacifistickú akciu.

V zahraničí

K proukrajinským protestom došlo na niekoľkých ukrajinských a ruských veľvyslanectvách v zahraničí, okrem iného v Arménsku, Austrálii, Azerbajdžane, Bulharsku, Belgicku, Estónsku, Grécku, Gruzínsku, Holandsku, Chorvátsku, Japonsku, Nemecku, Írsku, na Islande, v Kanade, Kazachstane, Maďarsku, Moldavsku, Nórsku, Portugalsku, Rumunsku, Taliansku, USA a vo Veľkej Británii. Na Slovensku sa protesty uskutočnili v Bratislave na Hodžovom námestí, v Košiciach a Prešove. V Česku sa konal protest v Prahe na Václavskom námestí.

V sobotu 26. februára v Helsinkách do ulíc vyšlo „vyše 10 tisíc ľudí“. V Estónsku protestovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. Mohlo by však ísť o najväčšie protesty „v tejto krajine vôbec“.

Literatúra

• HARKOTOVÁ, Stanislava. Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022. Bratislava : Ringier Slovakia Media, 2022. 208 s. ISBN 978-80-974226-2-2.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruská invázia na Ukrajinu

Externé odkazy

• agentúrny prehľad:
  • TASR
  • SME
  • Denník N
  • iDNES (po česky)
  • Washington Post (po anglicky)